Nočnú Bratislavu by malo osvetľovať teplejšie svetlo, nie neutrálna biela, aká je dnes bežná na hlavných ťahoch.
Mesto s výmenou svetiel v studenom odtieni začalo už skôr po kritike obyvateľov.
Metropolitný inštitút Bratislavy teraz aj aktualizoval svoje Princípy a štandardy verejného osvetlenia.
Po novom na hlavných ťahoch, kde predtým odporúčali neutrálnu bielu (na úrovni 4000 K), teraz určujú teplejší odtieň na úrovni 3000 K. Na ostatných cestách má byť teplota na úrovni 2200 K. „Ide o kompromis medzi energetickou efektívnosťou a pocitovou pohodou,“ píše manuál.
Teplým oranžovým svetlom na úrovni 1800 K, ktorá pripomína bežnú sodíkovú výbojku, sú osvetlené mestské lesoparky, kde sa kladie dôraz na to, aby sa minimalizoval vplyv rušivého svetla na prostredie.
Úprava osvetlenia už prebehla vo viacerých lokalitách po celom meste, napríklad na uliciach Štefánikova, Šancová, Karadžičova, Dostojevského rad, Vajanského nábrežie a Rázusovo nábrežie.
„Táto výmena súvisí aj s tým, že technológie sa rýchlo vyvíjajú a dnes už aj svietidlá s teplejšou intenzitou sú úspornejšie ako boli v minulosti, a tak si môžeme takúto výmenu dovoliť pri dodržaní predpokladaných úspor,“ tvrdí hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Výmena priniesla pozitívne reakcie
Mestský podnik Technické siete Bratislava a. s. prevzal správu svietidiel v roku 2023 a zaviazal sa k systematickej výmene za energeticky efektívne LED svietidlá.
Ekonomicky a ekologicky výhodné nové svietidlá však mali príliš vysokú intenzitu a vysoký podiel bieleho svetla, ktoré výrazne vplýva na správanie ľudí aj živočíchov.
Biele svetlo síce dáva pocit, že je „dobre vidieť“, hodí sa však na osvetlenie cez deň napríklad do kancelárií, vo večerných hodinách by sa mu mali ľudia vyhnúť.

Mesto začalo vymieňať LED svietidlá so studenšou farbou za teplejšiu bielu s intenzitou 3000 K na cestách I. a II. triedy a a na bočných cestách prevažne ešte teplejšie.
Studené svetlo stále ostalo na zvýraznenie priechodov pre chodcov v úsekoch častých nehôd. Ďalej už má byť toto svetlo prípustné len v odôvodnených prípadoch.

„Pri inštalácii nového osvetlenia sa stretávame s pozitívnou spätnou väzbou od občanov,“ hovorí Bubla.
Návrat oranžovej
Biele svetlo v noci zasahuje do cirkadiánneho rytmu, ovplyvňuje teda základný nástroj zosúladenia ľudského organizmu s vonkajším prostredím. Následkom je brzdenie tvorby melatonínu, čo znižuje kvalitu spánku a prispieva tiež k zníženiu imunity.
Dôležitým faktorom svetla je jeho „teplota“ (označuje sa skratkou CCT, Correlated Colour Temperature) ktorej jednotkou je Kelvin - K. Táto veličina číselne vyjadruje to, čomu hovoríme odtieň svetla. Čím nižšia hodnota CCT, tým „teplejšie“ svetlo má a tým menej modrej zložky obsahuje. Obyčajná žiarovka používaná v domácnostiach pre večerné osvetlenie má CCT asi 2700 K, priame poludňajšie slnko asi 5500 K.
Hynek Medřický, ktorý skúma účinky umelého osvetlenia na kognitívne funkcie mozgu a cirkadiánny rytmus, výmenu neutrálnej bielej za teplé biele svetlo nepovažuje za dostatočné. Vhodnejšie by podľa neho bolo oranžové svetlo, aké vydáva napríklad sodíková výbojka s teplotou 1800 K.
„Biele zdroje boli vytvorené na osvetľovanie interiéru, nikdy sa nemali dostať von do prírody a do ulíc,“ hovorí Medřický.
„V noci by malo svietiť len svetlo, ktoré spektrálne vyzerá, ako keď zapadá slnko, teda obsahuje nízky podiel krátkych vlnových dĺžok.“
Po novom MIB odporúča aj využitie oranžového svetla, ktoré neobsahuje modrú zložku. Ich využitie uvádza v lesoparkoch, ako napríklad v zónach Železná studnička, Pekná cesta či Koliba.